50. výročie zavedenia ELO ratingu

V roku 1970 prevzala FIDE systém výpočtu ratingu od prof. Arpáda Élö (tiež sa rátalo takto aj Go, chvíľu aj Bridž). Algoritmus je založený na výpočte sily hráča podľa jeho výsledkov proti iným hráčom s tým, že body do ratingu pribudnú/ubudnú v priamej úmere podľa sily (ratingu) súpera. Relatívne jednoduchý algoritmus sa časom vylepšoval a upravoval.

Do roku 1970 rating neexistoval, sila hráča sa označovala iba jeho titulom (resp. krajiny si zavádzali svoje výkonnostné triedy – u nás to boli: MŠ, KM, 1. až 5. trieda). Príprava na zavedenie ratingu prebiehala však už skôr – v roku 1968 boli prvé predbežné výpočty (1. Fischer 2780, 2. Karpov 2725, 32. Pachman 2515, 35. Filip 2500, 101. Kozma 2410, 114. Fichtl 2405 ... celkom 477 hráčov – výpočty prebehli na nových aj starých turnajoch, teda testovaco počítali aj už zomretých hráčov) a 1969 už bol prvý, takmer „ostrý“ výpočet (1. Fischer 2720, 2. Spassky 2690, 16. Hort 2590, 51. Kaválek 2520, 60. Filip, Pachman 2510, 107. Přibyl 2460 ... spolu 376 hráčov, z toho 17 CSR! V roku 1970 Élö v spolupráci s FIDE algoritmus doladil, aj s ohľadom na prácnosť výpočtov – samozrejme sa všetko počítalo ručne.

Prvý oficiálny rating vyšiel za január 1971 (546 hráčov – 1. Fischer 2760...). Až do roku 1980 vychádzal raz! ročne (s tým, že sa v druhej polovici dekády už robili predbežné polročné pomocné výpočty). Neskôr, 1981-2000 vychádzali ratingy 2x ročne, 2000-2009 4x, 2009-2012 6x, 2012-doteraz 12x ročne. Keďže samozrejme net ešte dlho neexistoval, ratingová listina vychádzala v slávnom časopise „Sahovski Informator“, ktorého vlastníctvo bolo povinnosťou každého lepšieho hráča (množstvo teórie). Bol vzácny a ťažko sa zháňal – vychádzal v polo kapitalistickej Juhoslávii. Nepamätám sa dokedy bol publikovaný v tomto časopise, pravdepodobne až do príchodu netu (odhadom 1991?).

Od začiatku bolo v algoritme stanovené: rating sa počítal so zaokrúhlením na 5 (teda napr. 2100, 2105, 2110 ...), s presnosťou na celé body, ako to máme teraz, sa začalo rátať až od januára 1991. „Nasadzovací“ rating (pri výpočte pre hráča, ktorý ešte rating nemá), bol od začiatku stanovený na 2200 pre mužov a 2000 pre ženy (tu si to celkom nepamätám – 2100?), postupom času dosť výrazne klesal (teraz je to 1000).

Okrem tohoto systému boli vypracované aj iné ratingovacie systémy, na medzinárodnej úrovni ELO systém však nemal seriózneho konkurenta (najznámejší bol USCF rating (United States Chess Federation), ktorý sa na medzinárodnej scéne nepresadil, no ako národný existuje doteraz). Aj u nás bol vypracovaný systém národného ratingovania, spočiatku dlho a hojne používaný, no teraz je na ústupe, keďže takmer každý už má alebo bude mať FIDE rating.

Od januára 1991 bolo zavedené aj jednoznačné označenie hráčov - FIDE ID. Dovtedy bol hráč identifikovaný iba svojim menom, resp. ešte aj dátumom narodenia. Vznikali veľké problémy pri ratingovaní - organizátori turnajov zasielali na ratingovanie mená hráčov podľa svojej transkripcie, čo pôsobilo duplicity (jeden a ten istý hráč bol vedený a ratingovaný pod viacerými menami). Dátumy narodenia taktiež častokrát boli chybné alebo úplne chýbali. Pri ručnom spracovaní sa to ešte ako-tak dalo korigovať, no s nástupom počítačov bolo zavedenie ID nevyhnutnosťou.

Pripájam svetové aj ČSR ratingy za obdobie 1969-1989, ktoré sú z hľadiska histórie aj zaujímavosti podstatne atraktívnejšie – za neskoršie obdobia to už je bežne na nete. Kvôli prehľadnosti a úspore miesta som väčšinu nezaujímavých údajov (hráči s menšími ratingami) vyfiltroval.